Semená neskôr ohrozovaných rastlín (kelu, reďkvi­čiek) sa zamiešajú do kaše pripra­venej z rozdrveného cesnaku a pi­lín (ktoré vznikajú pri opracováva­ní dreva na píle) a nechajú sa na klíčiť. Až predlíčené semená sa vy­sejú na záhony. Na takéto semená prejde chuť aj skočky.

Skoré odrody sejeme už koncom januára alebo v prvej polovici februára do debničiek . Po vyklíčení a vytvorení klíčnych lístkov rozsadzujeme alebo balíčkujeme. Možno ho tiež vysievať až v druhej polovici júna a pestovať ako následnú plo­dinu. Za priaznivých podmienok sa do zimy vytvoria ešte pekné hlávky. Poloskoré odrody kelu sejeme až koncom marca a nesko­ré odrody v druhej polovici apríla.

Tam, kde sa tieto chrobáky vyskytujú masovo, sa opäť raz oplatí spoľahnúť na jedno­duché riešenie a skonštruovať si dosku na ich odchyt. Strapcami visiacimi z do­sky pravidelne každý večer prejde­me po napadnutých rastlinách. Vyplašené skočky vyskočia do výšky a zostanú prilepené na spod­nej časti dosky. Ak by ste mali pro­blémy s kúpou lepidla na hmyz, môžete na dosku pripevniť lepiace pásy určené na ovocné stromy.

Okolo záhonov kelom alebo okolo riadkov reď­kvičiek vysejte „rastlinu lapajúcu skočky” – žeruchu siatu. Skočky ju majú ešte radšej než kel a reďkvič­ku.

Begónia vždykvitnúca odradí slimáky od kelu a šalátu. Asi 500 g stoniek i s listami po rozdrvení namočte na jeden deň do 10 1 dažďovej vody. Do tohto výťažku namočte pred vysadením korene sadeníc zeleniny alebo ich aj s koreňovým balom na celú hodinu ponorte do kúpeľa, aby úplne nasiakli. V nasledujúcich týždňoch zalievajte vždy raz za niekoľko dní pôdu i rastliny nezriedeným výťažkom pri- praveným z begónií.

Ako kapusta, Pri prihnojovaní ho však nesmieme prehnojiť dusíkom, aby sa nevytvorili riedke a mäkké hlávky.

Vegetačné obdobie kelu hlávkového Je kratsie než vegetačné ob­dobie kapusty, takže sa skôr zberá. Skoré a poloskOré odrody sa zberajú približne do polovice Júna. Hlávky zberáme s krycími listami. Neskoré odrody sa zberajú bez krycích) llstbv v septembri až ok­tóbri.