Odporúčané odrody kapusty

Rada

Kapusta v prvom roku vytvára len pevnú hlávku z husto zvinu­tých listov. V druhom roku vyrastá z hlávky rozvetvená kvetná os s jasnožltými kvetmi. Plod je šešuľa, ktorá obsahuje gulaté semená. Kapusta sa na semeno pestuje ako dvojročná rastlina.

Pestovanie v prvom roku

Pestovanie materských rastlín v prvom roku je rovnaké ako pri konzumnej kapuste, len s tým rozdielom, že skoré odrody pestu­jeme tak, aby sme materské rastliny zberali čo najneskoršie na jeseň. Preto aj semeno sejeme neskoršie, aby smie skrátili čas prezimovania. Semená neskorých odrôd sejeme koncom apríla alebo začiatkom, mája, skoré odrody v druhej polovici mája alebo začiatkom júna.

IZa vegetácie vyberáme vhodné materské rastliny a k‘ vybraným rastlinám zapichujeme kolíky, aby sme mali prehľad. Zberáme za suchého počasia v októbri. Vyberáme zo zeme celé rastliny aj s koreňmi. Vonkajšie (okrajové) listy odstránime, takže na pre­zimovanie zostane len pevná hlávka s hlúbonľ a koreňom.

Takto pripravené materské rastliny zakladáme vo vzdušnom skleníku, v hlbokom vyprázdnenom parenisku, prípadne v iných vhodných miestnostiach chránených pred mrazom. Niektorí pes­tovatelia zrezävajú hlávky materských rastlín do kužeľa, a to buď pred uložením, alebo až pred vysadzovaním po prezimovaní. Iní pestovatelia nechávajú ako materskú rastlinu len hlúb! s ko­reňom bez hlávky. Korene ukladajú cez zimu do skladov alebo ich ponechávajú na stanovišti. Výhodnejšie je používať ako ma­terské rastliny celé rastliny aj s hlávkami, pretože sa takto dosiahne vyššia úroda kvalitnejšieho semena.

Pestovanie v druhom roku

Pre semenné porasty kapusty pripravujeme pôdu už na jeseň. Pôdu na jeseň hlboko zorieme, pričom súčasne zaorieme na 1- ha asi 200 q kompostu. Na jar pri povrchovom spracovaní pôdy dodávame na 1 ha asi 2 q síranu amónneho, 3,5 q súperíosfátu a 2,5 q 40 % draselnej soli. Na dobre pripravený pozemok začneme koncom apríla vysadzovať hlávky alebo len hlúby, a to pri sko– rých odrodách do sponu 60X60 cm a pri neskorých 80X80 cm. Vysadzujeme štvorcovo tak, aby hlávka bola 10—15 cm nad ze­mou. Izolačná vzdialenosť a opatrenia proti nevhodnému opeleniu sú rovnaké ako pri kalerábe. Za vegetácie plečkujemle, okopáva­me, výdatne zalievame a bojujeme proti chorobám i škodcom. Materské rastliny niekoľkokrát kontrolujeme a nevhodné pred kvitnutím odstraňujeme. Zber začíname vtedy, keď šešule žltnú a zasychajú, t. j. asi v auguste a v septembri. Pokosené rastliny viažeme do snopov a necháme na poli alebo v rozličných1 kôlňach’ ďoschnúť. Keď sú snopy dostatočne usušené, mlátime ich na mláťačke. Na 1 ha sa urodí asi 5—10 q semena.

 

Zelenina, ktorej sa rada týka

Druh zeleniny

Aktivita

Škodca, na ktorého funguje

Zdroj

Ďalšie zaujímavé rady pre pestovanie

KIWI HOKEY POKEY. Nová poľská samoopelivá odroda druhu A. arguta s okrasnými zelenými listami s nepravidelným žltým panašovaním na okrajoch. Rastie umiernene, dosahuje výšku štyri metre, ročné prírastky sú 0,5 až jeden meter. Kvitne v júni malými bielymi kvetmi. Plody sú oválne, stredne veľké, približne 2 centimetre dlhé a 1,5 centimetra široké, oválneho tvaru a zelenej farby. Po dozrievaní plody neopadávajú, ale dobre držia na výhonoch. Plody majú typickú kivovú chuť s nádychom citróna. Dozrievajú na prelome septembra a októbra. Odroda je veľmi atraktívna a dekoratívna, spestrí každú záhradu

Čítať celú »

PESTOVAŤ NA OPORE. Odroda černice Karaka Black je pozoruhodná nielen veľkosťou plodov dlhých 4 až 5 centimetre, výbornou, typicky černicovou chuťou, skorým dozrievaním, dobre časovo rozloženou plodnosťou, ale aj mohutným vzrastom a úrodnosťou. Výhonky tejto odrody dosahujú dĺžku dva až štyri metre, preto treba rastliny pestovať na opore a rast usmerňovať tvarovaním. Staršie výsadby môžu dať úrodu 8 až 10 kilogramov z jedného kra.

Čítať celú »

V PRVOM RADE – letorasty vyrastené počas vegetácie vyviazat voľne k opore. Môže sa stať, že niektoré rastú príliš intenzívne, najmä ak majú vhodné podmienky – voda, živiny… a prerastú oporu-drôtenku. Tieto výhonky sa odporúča v priebehu augusta, septembra skrátiť zarovno posledného, t.j. vrchného vodiaceho drôtu. Počas jesene spevnejú a lepšie prezimujú. Ak by sa nechali voľne rásť, časom sa ohnú až k pôde. Po dlhšom dotyku s pôdou zakorenia, rastlina sa oslabuje, čo nie je žiadúce.
SLABÉ, VEĽMI KRÁTKE – rastúce tesne pri pôde, síce možno odstrániť aj teraz, ale mladé sadence by ešte do jesene, najmä za priaznivého počasia, opäť reagovali tvorbou nových letorastov – výhonkov z adventívnych (spiacich) púčikov. A tým sa opäť oslabia. Živiny sa spotrebujú na tvorbu výhonkov a nie na tvorbu koreňovej sústavy a dobré zakorenenie. Dokonca môže takto oslabená rastlina vymrznúť. Výhonky preto treba ponechať a odstrániť až po prezimovaní. Sadence, mladé rastliny, totiž potrebujú dostatok zelenej listovej plochy na fotosyntézu, rast, vývoj a ďalšie procesy uskutočňujúce sa v rastlinách. V prvom rade na dobré zakorenenie, aby dobre prezimovali a prospievali. Samozrejme, suché, zlomené, poškodené výhonky z krov možno odstrániť aj teraz, ale je to zbytočná a aj časovo náročná práca, ktorú je lepšie urobiť na jar pri tvarovaní krov.
V DRUHOM ROKU PESTOVANIA. V prípade novozaloženej výsadby sa až na jar v budúcom roku, t.j. v druhom roku pestovania, má odstrániť zvyšok pôvodného výhonku (uvádzate, že výhonok ste odstránili už v tomto roku a preto sadence teda prirodzene reagovali silnou tvorbou slabších výhonkov – letorastov). V prvom roku pestovania sa má výhonok sadenice len skrátiť vo výške približne 40 centimetrov nad pôdou.
ODSTRÁNIŤ PO PREZIMOVANÍ. Výhonky vyrastené v roku výsadby treba odstrániť až na jar v budúcom roku, teda po prezimovaní. Odstrániť treba suché, slabé, polámané, krátke výhonky, rastúce tesne pri pôde. Na mladých sadencoch treba nechať jeden až dva silné nové výhonky – tie, ktoré vyrástli v roku výsadby. Ak sa rozkonárili, treba bočné výhonky do výšky 50 až 60 centimetrov od pôdy odrezať a tie, ktoré rastú vyššie nad nimi, skrátiť na 1 až 2 púčiky, aby sa ker zbytočne dole pri pôde nezahusťoval. Na hlavných výhonkoch treba odstrániť tenkú časť s priemerom menším ako 8 až 10 milimetrov. Počas vegetácie treba porast sledovať a slabé, nežiadúce výhonky vyrastajúce z bázy kra vylomiť/odstrihnúť, keď dosiahnu výšku okolo 25 až 30 centimetrov.
V TREŤOM ROKU A V ĎALŠÍCH. V treťom a v ďalších rokoch pestovania sa na dobre zakorenených rastlinách odporúča nechať 5 až 8 silných výhonkov, ktoré budú prinášať úrodu. Ker by mal mať celkovo maximálne 6 až 8 rodivých výhonkov. Treba ich mierne – vejárovito ohýbať (vpravo, vľavo – v mieste ohybu sa tvorí viac rodivého obrastu, ako na vzpriamene rastúcich výhonkoch) a vyväzovať voľne k opore tak, aby sa nekrižovali, mali dostatok priestoru na rast. Úväz formovať do tvaru vodorovnej osmičky, aby sa „nezaškrtili“ vodivé cesty. Konáriky, ktoré priniesli úrodu, treba po zbere odrezať tesne nad pôdou.
TRVALÝ PROCES. Samotné tvarovanie a udržiavanie tvaru je, samozrejme, trvalý proces, ktorý sa nesmie zanedbať. Prečo? Lebo sa porast zahustí, nemá dostatok svetla, nie je vzdušný, pôda sa nedá v medziradoch a v riadku dobre obrábať, porast sa nedá dobre ošetrovať, úrody sú nižšie, plody nedozrievajú rovnomerne, nevyfarbujú sa, sú napádané chorobami, škodcami, zber je nepohodlný.
Čítať celú »

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.