Odporúčané odrody cesnaku

Rada

Typy cesnaku

U nás sa pestujú 2 typy, a to cesnak biely a fialový. Cesnak biely má biele šupky — sukničky a cibuľu má zloženú z rozlične veľ­kých strúčikov; tento cesnak nekvitne. Listy sú úzke, dlhšie, sil­no osrienené. Je prispôsobený suchším podmienkam. Pri dozrie­vaní zasychá vňať v krčku a kloní sa k zemi. Cesnak fialový kvitne. Jeho listy sú kratšie, širšie a menej osrienené. Vytvára kvetné osi a v súkvetí veľké množstvo pacibuliek. Podzemné, ci­bule sú veľké s rovnako veľkými strúčikmi a obalené modrofia­lovými sukničkami. Pri tomto type sa ťažko určuje konzumná zrelosť, pretože kvetné osi zostávajú vzpriamené. Zberať začína­me vtedy, keď začnú žltnúť spodné listy. Tento typ je prispôso­bený; chladnejším a vlhkejším podmienkam.

 

Odrody cesnaku paličiaka

Bzenecký paličiak (zimný) má veľkú, plocho guľatú, na povr­chu hladkú, dosť pevná, cibuľu. Obalové šupiny sú hnedasto fia­lové. V cibuli je asi 10—18 strúčikov.

Táborský (zimný) má strednú, plocho guľatú, na povrchu hlad­kú, stredne pevnú až pevnú cibuľu. Niekedy strúčiky na cibuli mierne vystupujú. Obalové šupiny sú fialové alebo špinavobiele s veľkými modrofialovými škvrnami. V cibuli je 9—17 strúčikov.

 

Odrody širokolistého cesnaku nepaličiaka

Záhorský (zimný) má stredne veľkú až veľkú (váži asi 70 g), plocho guľatú cibuľu s vystupujúcimi obrysmi strúčikov. Obalo­vé šupiny sú špinavobiele so žilkovaním. V cibuli je 8—20 strúči­kov usporiadaných v 4—7 skupinách.

Odrody úzkolistého cesnaku nepaličiaka

Bzenecký (jarný) má stredne veľkú (váži asi 30 g), nízko kužeľovitú až plocho guľatú cibuľu s vystupujúcimi obrysmi strúčikov. Obalové šupiny sú belavé s fialovým nádychom, nieke dy škvrnité. Počet strúčikov v cibuli Je 7—18 a sú usporiadané v 2—4 skupinách.

Japo (Jarný) miá stredne veľkú (váži asi 25 g), úzko kužeľovi­tú, až plocho guľatú cibuľu s vystupujúcimi obrysmi strúčikov. Obalové šupiny sú belavé až žltkasté, s výrazným tmavším žilko­vaním. Počet strúčikov v cibuli Je 10—19 a sú usporiadané v 4—8 skupinách.

Polában (Jarný) má stre’dne veľkú (váži asi 25 g), kužeľovitú až plocho kužeľovitú cibuľu s rn/álo zreteľnými obrysmi strúčikov. Obalové Šupiny sú belavé až žltkasté, s fialovým odtieňom a tmavším žilkovaním. V cibuli Je 10—15 strúčikov, ktoré sú uspo­riadané v 4—7 skupinách,

Petrík je povolená odroda z r. 1969.

Zelenina, ktorej sa rada týka

Druh zeleniny

Aktivita

Škodca, na ktorého funguje

Ďalšie zaujímavé rady pre pestovanie

KIWI HOKEY POKEY. Nová poľská samoopelivá odroda druhu A. arguta s okrasnými zelenými listami s nepravidelným žltým panašovaním na okrajoch. Rastie umiernene, dosahuje výšku štyri metre, ročné prírastky sú 0,5 až jeden meter. Kvitne v júni malými bielymi kvetmi. Plody sú oválne, stredne veľké, približne 2 centimetre dlhé a 1,5 centimetra široké, oválneho tvaru a zelenej farby. Po dozrievaní plody neopadávajú, ale dobre držia na výhonoch. Plody majú typickú kivovú chuť s nádychom citróna. Dozrievajú na prelome septembra a októbra. Odroda je veľmi atraktívna a dekoratívna, spestrí každú záhradu

Čítať celú »

PESTOVAŤ NA OPORE. Odroda černice Karaka Black je pozoruhodná nielen veľkosťou plodov dlhých 4 až 5 centimetre, výbornou, typicky černicovou chuťou, skorým dozrievaním, dobre časovo rozloženou plodnosťou, ale aj mohutným vzrastom a úrodnosťou. Výhonky tejto odrody dosahujú dĺžku dva až štyri metre, preto treba rastliny pestovať na opore a rast usmerňovať tvarovaním. Staršie výsadby môžu dať úrodu 8 až 10 kilogramov z jedného kra.

Čítať celú »

V PRVOM RADE – letorasty vyrastené počas vegetácie vyviazat voľne k opore. Môže sa stať, že niektoré rastú príliš intenzívne, najmä ak majú vhodné podmienky – voda, živiny… a prerastú oporu-drôtenku. Tieto výhonky sa odporúča v priebehu augusta, septembra skrátiť zarovno posledného, t.j. vrchného vodiaceho drôtu. Počas jesene spevnejú a lepšie prezimujú. Ak by sa nechali voľne rásť, časom sa ohnú až k pôde. Po dlhšom dotyku s pôdou zakorenia, rastlina sa oslabuje, čo nie je žiadúce.
SLABÉ, VEĽMI KRÁTKE – rastúce tesne pri pôde, síce možno odstrániť aj teraz, ale mladé sadence by ešte do jesene, najmä za priaznivého počasia, opäť reagovali tvorbou nových letorastov – výhonkov z adventívnych (spiacich) púčikov. A tým sa opäť oslabia. Živiny sa spotrebujú na tvorbu výhonkov a nie na tvorbu koreňovej sústavy a dobré zakorenenie. Dokonca môže takto oslabená rastlina vymrznúť. Výhonky preto treba ponechať a odstrániť až po prezimovaní. Sadence, mladé rastliny, totiž potrebujú dostatok zelenej listovej plochy na fotosyntézu, rast, vývoj a ďalšie procesy uskutočňujúce sa v rastlinách. V prvom rade na dobré zakorenenie, aby dobre prezimovali a prospievali. Samozrejme, suché, zlomené, poškodené výhonky z krov možno odstrániť aj teraz, ale je to zbytočná a aj časovo náročná práca, ktorú je lepšie urobiť na jar pri tvarovaní krov.
V DRUHOM ROKU PESTOVANIA. V prípade novozaloženej výsadby sa až na jar v budúcom roku, t.j. v druhom roku pestovania, má odstrániť zvyšok pôvodného výhonku (uvádzate, že výhonok ste odstránili už v tomto roku a preto sadence teda prirodzene reagovali silnou tvorbou slabších výhonkov – letorastov). V prvom roku pestovania sa má výhonok sadenice len skrátiť vo výške približne 40 centimetrov nad pôdou.
ODSTRÁNIŤ PO PREZIMOVANÍ. Výhonky vyrastené v roku výsadby treba odstrániť až na jar v budúcom roku, teda po prezimovaní. Odstrániť treba suché, slabé, polámané, krátke výhonky, rastúce tesne pri pôde. Na mladých sadencoch treba nechať jeden až dva silné nové výhonky – tie, ktoré vyrástli v roku výsadby. Ak sa rozkonárili, treba bočné výhonky do výšky 50 až 60 centimetrov od pôdy odrezať a tie, ktoré rastú vyššie nad nimi, skrátiť na 1 až 2 púčiky, aby sa ker zbytočne dole pri pôde nezahusťoval. Na hlavných výhonkoch treba odstrániť tenkú časť s priemerom menším ako 8 až 10 milimetrov. Počas vegetácie treba porast sledovať a slabé, nežiadúce výhonky vyrastajúce z bázy kra vylomiť/odstrihnúť, keď dosiahnu výšku okolo 25 až 30 centimetrov.
V TREŤOM ROKU A V ĎALŠÍCH. V treťom a v ďalších rokoch pestovania sa na dobre zakorenených rastlinách odporúča nechať 5 až 8 silných výhonkov, ktoré budú prinášať úrodu. Ker by mal mať celkovo maximálne 6 až 8 rodivých výhonkov. Treba ich mierne – vejárovito ohýbať (vpravo, vľavo – v mieste ohybu sa tvorí viac rodivého obrastu, ako na vzpriamene rastúcich výhonkoch) a vyväzovať voľne k opore tak, aby sa nekrižovali, mali dostatok priestoru na rast. Úväz formovať do tvaru vodorovnej osmičky, aby sa „nezaškrtili“ vodivé cesty. Konáriky, ktoré priniesli úrodu, treba po zbere odrezať tesne nad pôdou.
TRVALÝ PROCES. Samotné tvarovanie a udržiavanie tvaru je, samozrejme, trvalý proces, ktorý sa nesmie zanedbať. Prečo? Lebo sa porast zahustí, nemá dostatok svetla, nie je vzdušný, pôda sa nedá v medziradoch a v riadku dobre obrábať, porast sa nedá dobre ošetrovať, úrody sú nižšie, plody nedozrievajú rovnomerne, nevyfarbujú sa, sú napádané chorobami, škodcami, zber je nepohodlný.
Čítať celú »

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.