Rada

Kaleráb v prvom roku vytvára listy a buľvu. V druhom roku vyrastá z buľvy kvetná os; kvety sa neskoršie mienia na šešule s drobnými guľatými semenami. Kaleráb na semeno pestujeme 2 roky.

Pestovanie v prvom roku

V prvom, roku sa k’aleráb pestuje rovnako ako kaleráb na konzum. Neskoré odrody sejeme od konca júna, skoré odrody v júli, aby sme skrátili čas prezimovania. Chybami, ktoré znižujú akosť ma­terských rastlín na semeno v prvom roku, je pukanie buliev a vyháňanie do kvetu. Pukanie zapríčiňujú nerovnomerné zrážky. Vyháňanie do kvetu už v prvom roku spôsobuje nízka teplota na začiatku vývoja priesad. Nízke teploty pôsobia ako jarovizácia a spôsobujú nevhodné kvitnutie už v prvom roku.

Materské rastliny zberáme už v októbri pred príchodom nočnýcli mrazov. Materské rastliny vyberáme a nepoškodené buľvy s priemerom 5—6 cm opatrne zberáme. Pri výbere dbáme, aby materské rastliny všetkými svojimi vlastnosťami zodpovedali rozmnožovanej odrode. Na vybraných buľvách nechávame oby­čajne asi 3 cm dlhé stopky a ostatné časti listov odrezávanie. Takto upravené kaleráby dobre prezimujú. Sadzačky prezimujeme rozličnými spôsobmi. Môžeme ich zakladať na husto do studeného pareniska, prípadne ich zakladáme do špeciálnych skladov (Koz- manova búda) alebo do bezmrazých pivníc a skladíšť. Sadzačky zakladáme vždy s koreňom a počas zimy sa snažíme v uskladňo- vacích priestoroch udržať teplotu okolo 2 C. Uskladnené sadzačky kalerábu môžu veľmi poškodiť myši, proti ktorým sypeme najčas­tejšie otrávené zrno.

Pestovanie v d r u h o m r o k u

Pri umiestňovaní semenného porastu kalerábu treba pamätať na to, že kaleráb sa ľahko opeľuje všetkými druhmi rodu Brassica oleracea. Pred nevhodným opelením musíme kaleráb chrániť izo­lačnou vzdialenosťou 600—1000 m. Túto vzdialenosť treba dodržať aj pri botanicky príbuzných burinách, ktoré kvitnú súčasne so semenným porastom. Pozemok pred sadením semenačiek už na zimu zorieme a cez zimu necháme v hrubej brázde. Pri jarnom povrchovom spracovaní zapracujeme do pôdy asi 3 q 40 % dra­selnej soli, 4 q superfosfátu a 3 q síranu amjónneho na 1 ha. Materské rastliny vysadzujeme hneď, len čo to počasie dovolí, a to najčastejšie v prvej polovici apríla. Skoré odrody vysadzuje­me do sponu 40X40 cm a neskoré až 50X50 cm. Obyčajne vysadzujeme v pásoch alebo záhonoch, t. j. každý 5. riadok vy­necháme, aby sme mohli porast riadne ošetrovať a kontrolovať. Sadzačky sadíme pomerne hlboko, aby boli bulvy zahrnuté asi do polovice zemou. Po sadení dôkladne zalievame. K jednotlivým rastlinám dávame asi 150 cm vysoké kolíky; prípadne nad jed­notlivými riadkami zhotovujeme drôtenú konštrukciu, ku ktorej neskoršie vyväzujeme kvitnúce byle.

Počas vegetácie výdatne zavlažujeme, plečkujeme a okopáva­me, prípadne postrekujeme proti škodcom Zo semenných poras­tov zberáme už v prvej polovici júla. Zberáme tak, že celú nad­zemnú časť pokosíme vtedy, keď šešule začnú žltnúť; kvetné byle zrezávame tesne pri buľve a viažeme ich do otiepok. Za pekného počasia ich nechávame na poli v malých panákoch doschnúť. Za nepriaznivého počasia rozvešiame jednotlivé otiepky vo voľných kôlňach, prípadne v iných miestnostiach pod strechou. Pod pa­náky na poli, ako aj pod rozvešané otiepky dávame plachty, aby sa zachytilo všetko vytrúsené semeno. Riadne doschnuté semeno mlátime na mláťačkách. Úroda z 1. ha veľmi kolíše a býva 2—5 q semena.

 

Zelenina, ktorej sa rada týka

Druh zeleniny

Aktivita

Škodca, na ktorého funguje

Zdroj

Ďalšie zaujímavé rady pre pestovanie

KIWI HOKEY POKEY. Nová poľská samoopelivá odroda druhu A. arguta s okrasnými zelenými listami s nepravidelným žltým panašovaním na okrajoch. Rastie umiernene, dosahuje výšku štyri metre, ročné prírastky sú 0,5 až jeden meter. Kvitne v júni malými bielymi kvetmi. Plody sú oválne, stredne veľké, približne 2 centimetre dlhé a 1,5 centimetra široké, oválneho tvaru a zelenej farby. Po dozrievaní plody neopadávajú, ale dobre držia na výhonoch. Plody majú typickú kivovú chuť s nádychom citróna. Dozrievajú na prelome septembra a októbra. Odroda je veľmi atraktívna a dekoratívna, spestrí každú záhradu

Čítať celú »

PESTOVAŤ NA OPORE. Odroda černice Karaka Black je pozoruhodná nielen veľkosťou plodov dlhých 4 až 5 centimetre, výbornou, typicky černicovou chuťou, skorým dozrievaním, dobre časovo rozloženou plodnosťou, ale aj mohutným vzrastom a úrodnosťou. Výhonky tejto odrody dosahujú dĺžku dva až štyri metre, preto treba rastliny pestovať na opore a rast usmerňovať tvarovaním. Staršie výsadby môžu dať úrodu 8 až 10 kilogramov z jedného kra.

Čítať celú »

V PRVOM RADE – letorasty vyrastené počas vegetácie vyviazat voľne k opore. Môže sa stať, že niektoré rastú príliš intenzívne, najmä ak majú vhodné podmienky – voda, živiny… a prerastú oporu-drôtenku. Tieto výhonky sa odporúča v priebehu augusta, septembra skrátiť zarovno posledného, t.j. vrchného vodiaceho drôtu. Počas jesene spevnejú a lepšie prezimujú. Ak by sa nechali voľne rásť, časom sa ohnú až k pôde. Po dlhšom dotyku s pôdou zakorenia, rastlina sa oslabuje, čo nie je žiadúce.
SLABÉ, VEĽMI KRÁTKE – rastúce tesne pri pôde, síce možno odstrániť aj teraz, ale mladé sadence by ešte do jesene, najmä za priaznivého počasia, opäť reagovali tvorbou nových letorastov – výhonkov z adventívnych (spiacich) púčikov. A tým sa opäť oslabia. Živiny sa spotrebujú na tvorbu výhonkov a nie na tvorbu koreňovej sústavy a dobré zakorenenie. Dokonca môže takto oslabená rastlina vymrznúť. Výhonky preto treba ponechať a odstrániť až po prezimovaní. Sadence, mladé rastliny, totiž potrebujú dostatok zelenej listovej plochy na fotosyntézu, rast, vývoj a ďalšie procesy uskutočňujúce sa v rastlinách. V prvom rade na dobré zakorenenie, aby dobre prezimovali a prospievali. Samozrejme, suché, zlomené, poškodené výhonky z krov možno odstrániť aj teraz, ale je to zbytočná a aj časovo náročná práca, ktorú je lepšie urobiť na jar pri tvarovaní krov.
V DRUHOM ROKU PESTOVANIA. V prípade novozaloženej výsadby sa až na jar v budúcom roku, t.j. v druhom roku pestovania, má odstrániť zvyšok pôvodného výhonku (uvádzate, že výhonok ste odstránili už v tomto roku a preto sadence teda prirodzene reagovali silnou tvorbou slabších výhonkov – letorastov). V prvom roku pestovania sa má výhonok sadenice len skrátiť vo výške približne 40 centimetrov nad pôdou.
ODSTRÁNIŤ PO PREZIMOVANÍ. Výhonky vyrastené v roku výsadby treba odstrániť až na jar v budúcom roku, teda po prezimovaní. Odstrániť treba suché, slabé, polámané, krátke výhonky, rastúce tesne pri pôde. Na mladých sadencoch treba nechať jeden až dva silné nové výhonky – tie, ktoré vyrástli v roku výsadby. Ak sa rozkonárili, treba bočné výhonky do výšky 50 až 60 centimetrov od pôdy odrezať a tie, ktoré rastú vyššie nad nimi, skrátiť na 1 až 2 púčiky, aby sa ker zbytočne dole pri pôde nezahusťoval. Na hlavných výhonkoch treba odstrániť tenkú časť s priemerom menším ako 8 až 10 milimetrov. Počas vegetácie treba porast sledovať a slabé, nežiadúce výhonky vyrastajúce z bázy kra vylomiť/odstrihnúť, keď dosiahnu výšku okolo 25 až 30 centimetrov.
V TREŤOM ROKU A V ĎALŠÍCH. V treťom a v ďalších rokoch pestovania sa na dobre zakorenených rastlinách odporúča nechať 5 až 8 silných výhonkov, ktoré budú prinášať úrodu. Ker by mal mať celkovo maximálne 6 až 8 rodivých výhonkov. Treba ich mierne – vejárovito ohýbať (vpravo, vľavo – v mieste ohybu sa tvorí viac rodivého obrastu, ako na vzpriamene rastúcich výhonkoch) a vyväzovať voľne k opore tak, aby sa nekrižovali, mali dostatok priestoru na rast. Úväz formovať do tvaru vodorovnej osmičky, aby sa „nezaškrtili“ vodivé cesty. Konáriky, ktoré priniesli úrodu, treba po zbere odrezať tesne nad pôdou.
TRVALÝ PROCES. Samotné tvarovanie a udržiavanie tvaru je, samozrejme, trvalý proces, ktorý sa nesmie zanedbať. Prečo? Lebo sa porast zahustí, nemá dostatok svetla, nie je vzdušný, pôda sa nedá v medziradoch a v riadku dobre obrábať, porast sa nedá dobre ošetrovať, úrody sú nižšie, plody nedozrievajú rovnomerne, nevyfarbujú sa, sú napádané chorobami, škodcami, zber je nepohodlný.
Čítať celú »

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.