Kel v prvom roku vytvára hlávku pevne zvinutých listov. V druhom roku vyrastá z hlávky rozvetvené súkvetie žltých kvetov. Plod je šešuľa s drobnými semenami.
Pestovanie v prvomroku
Kel hlávkový pestujeme v prvom roku rovnako ako na konzum. Pre ďalšie rozmnožovanie vyberáme rastliny s pevne zavinutou, na priereze žltkastozelenou hlávkou s hlúbom, ktorý nesiaha hlboko do hlávky. Tvar a ostatné vlastnosti musia zodpovedať pestovanej odrode.
Semeno kelu hlávkového získavanie v praxi obyčajne dvojakým spôsobom.; Jednak z dostatočne vyspelých hlávok, Jednak z nedorastených hlávok, prípadne hlúbov. Najlepším, spôsobom pre získanie kvalitného semena Je prvý spôsob. Vybrané materské rastliny zberáme s koreňom s dostatočným obalom zeme. Krycie listy ódrezävame. Zakladáme ich do hlbokých prázdnych parenísk alebo do vopred pripravených hroblí. Počas uskladnenia udržujeme teplotu asi 2 °C. Za mierneho počasia sklad občas vetráme a proti obžieraniu hlávok myšami chránime otráveným zrnom.
V miestach, kde nie sú holomrazy, prezimujeme materské rastliny vo vornej pôde na trvalom stanovišti. Ak rátamle s týmto spôsobom prezimovania, semeno kelu sejeme už začiatkom júna a priesady vysadzujeme do vopred pripravených, 20 cm hlbokých rýh, ktoré vyhlbuje- mie najčastejšie pluhom. Pred príchodom mrazov dospelé rastliny znova oborieme pluhom tak, aby sa zem čo najviac navŕšila k jednotlivým rastlinám. Snažíme sa rastliny zahrnúť tak, aby zo zeme vyčnievali len vrcholce hlávok. Dostatočne zahrnuté rastliny dobre prezimujú. Na jar, len čo rozmrzne pôda, hrobčeky rozhrnieme, aby mal k materským rastlinám prístup vzduch. V polohách do 200 m; n. m. môžeme materské rastliny pestovať a prezimovať na stanovišti bez zahŕňania zemou. Zjari sa zameriame najmä na plečkovanie a okopávanie porastu, aby sme zadržali podlá možnosti čo najviac pôdnej vlahy.
Pestovanie v druhom roku
Pre rastliny, ktoré sme prezimovali v skladoch, pripravujeme pozemok už jesennou hlbokou orbou. Pri orbe súčasne zapracujeme asi 200 q kompostu na 1 ha. Pozemok necháme v hrubej brázde. Na jar pri povrchovom spracovaní pridávame do pôdy asi 2 q 40 %! draselnej soli na 1 ha. Vysadzovať začínamie už koncom marca alebo začiatkom apríla. Prezimované materské rastliny sadíme do sponu 40X50 cm pri skorých odrodách a 50X80 cm pri neskorých odrodách. Po vysadení a cez celé vegetačné obdobie porasty semenačiek dostatočne zalievame. Kvetné osi sú pomerne vysoké a rozkladajú sa do šírky. Preto ich vyväzujeme k pripravenej konštrukcii alebo ku kolíkom. Semenačký kvitnú v júni. V období kvitnutia dbáme, aby sa nevhodne neopelili. Izolačná vzdialenosť je rovnaká ako pri kalerábe.
Semeno na rastline dozrieva v! júli až v auguste. Zberáme celé rastliny, a to hneď, len čo začnú jednotlivé šešulky žltnúť a uschýnať. Odrezané rastliny viažeme do snopkov a za priazni^ vého počasia ich nechávame v menších panákoch na poli do- schnúť. Ináč ich dosušujeme v suchých pripravených miestnostiach. Semeno mlátime mláťačkou. Na 1 ha sa urodí 5—8 q semena.