Rada

Kel v prvom roku vytvára hlávku pevne zvinutých listov. V dru­hom roku vyrastá z hlávky rozvetvené súkvetie žltých kvetov. Plod je šešuľa s drobnými semenami.

Pestovanie v prvomroku

Kel hlávkový pestujeme v prvom roku rovnako ako na konzum. Pre ďalšie rozmnožovanie vyberáme rastliny s pevne zavinutou, na priereze žltkastozelenou hlávkou s hlúbom, ktorý nesiaha hl­boko do hlávky. Tvar a ostatné vlastnosti musia zodpovedať pes­tovanej odrode.

Semeno kelu hlávkového získavanie v praxi obyčajne dvojakým spôsobom.; Jednak z dostatočne vyspelých hlávok, Jednak z nedorastených hlávok, prípadne hlúbov. Najlepším, spôsobom pre získanie kvalitného semena Je prvý spôsob. Vybrané materské rastliny zberáme s koreňom s dostatočným obalom zeme. Krycie listy ódrezävame. Zakladáme ich do hlbokých prázdnych parenísk alebo do vopred pripravených hroblí. Počas uskladnenia udržuje­me teplotu asi 2 °C. Za mierneho počasia sklad občas vetráme a proti obžieraniu hlávok myšami chránime otráveným zrnom.

V miestach, kde nie sú holomrazy, prezimujeme materské rast­liny vo vornej pôde na trvalom stanovišti. Ak rátamle s týmto spôsobom prezimovania, semeno kelu sejeme už začiatkom júna a priesady vysadzujeme do vopred pripravených, 20 cm hlbokých rýh, ktoré vyhlbuje- mie najčastejšie pluhom. Pred príchodom mrazov dospelé rastliny znova oborieme plu­hom tak, aby sa zem čo naj­viac navŕšila k jednotlivým rastlinám. Snažíme sa rastliny zahrnúť tak, aby zo zeme vy­čnievali len vrcholce hlávok. Dostatočne zahrnuté rastliny dobre prezimujú. Na jar, len čo rozmrzne pôda, hrobčeky roz­hrnieme, aby mal k materským rastlinám prístup vzduch. V polohách do 200 m; n. m. môže­me materské rastliny pestovať a prezimovať na stanovišti bez zahŕňania zemou. Zjari sa za­meriame najmä na plečkovanie a okopávanie porastu, aby sme zadržali podlá možnosti čo najviac pôdnej vlahy.

 

Pestovanie v druhom roku

Pre rastliny, ktoré sme prezimovali v skladoch, pripravujeme pozemok už jesennou hlbokou orbou. Pri orbe súčasne zapracuje­me asi 200 q kompostu na 1 ha. Pozemok necháme v hrubej bráz­de. Na jar pri povrchovom spracovaní pridávame do pôdy asi 2 q 40 %! draselnej soli na 1 ha. Vysadzovať začínamie už koncom marca alebo začiatkom apríla. Prezimované materské rastliny sa­díme do sponu 40X50 cm pri skorých odrodách a 50X80 cm pri neskorých odrodách. Po vysadení a cez celé vegetačné obdobie porasty semenačiek dostatočne zalievame. Kvetné osi sú pomerne vysoké a rozkladajú sa do šírky. Preto ich vyväzujeme k pripra­venej konštrukcii alebo ku kolíkom. Semenačký kvitnú v júni. V období kvitnutia dbáme, aby sa nevhodne neopelili. Izolačná vzdialenosť je rovnaká ako pri kalerábe.

Semeno na rastline dozrieva v! júli až v auguste. Zberáme celé rastliny, a to hneď, len čo začnú jednotlivé šešulky žltnúť a uschýnať. Odrezané rastliny viažeme do snopkov a za priazni^ vého počasia ich nechávame v menších panákoch na poli do- schnúť. Ináč ich dosušujeme v suchých pripravených miestnos­tiach. Semeno mlátime mláťačkou. Na 1 ha sa urodí 5—8 q semena.

 

Zelenina, ktorej sa rada týka

Druh zeleniny

Aktivita

Škodca, na ktorého funguje

Zdroj

Ďalšie zaujímavé rady pre pestovanie

KIWI HOKEY POKEY. Nová poľská samoopelivá odroda druhu A. arguta s okrasnými zelenými listami s nepravidelným žltým panašovaním na okrajoch. Rastie umiernene, dosahuje výšku štyri metre, ročné prírastky sú 0,5 až jeden meter. Kvitne v júni malými bielymi kvetmi. Plody sú oválne, stredne veľké, približne 2 centimetre dlhé a 1,5 centimetra široké, oválneho tvaru a zelenej farby. Po dozrievaní plody neopadávajú, ale dobre držia na výhonoch. Plody majú typickú kivovú chuť s nádychom citróna. Dozrievajú na prelome septembra a októbra. Odroda je veľmi atraktívna a dekoratívna, spestrí každú záhradu

Čítať celú »

PESTOVAŤ NA OPORE. Odroda černice Karaka Black je pozoruhodná nielen veľkosťou plodov dlhých 4 až 5 centimetre, výbornou, typicky černicovou chuťou, skorým dozrievaním, dobre časovo rozloženou plodnosťou, ale aj mohutným vzrastom a úrodnosťou. Výhonky tejto odrody dosahujú dĺžku dva až štyri metre, preto treba rastliny pestovať na opore a rast usmerňovať tvarovaním. Staršie výsadby môžu dať úrodu 8 až 10 kilogramov z jedného kra.

Čítať celú »

V PRVOM RADE – letorasty vyrastené počas vegetácie vyviazat voľne k opore. Môže sa stať, že niektoré rastú príliš intenzívne, najmä ak majú vhodné podmienky – voda, živiny… a prerastú oporu-drôtenku. Tieto výhonky sa odporúča v priebehu augusta, septembra skrátiť zarovno posledného, t.j. vrchného vodiaceho drôtu. Počas jesene spevnejú a lepšie prezimujú. Ak by sa nechali voľne rásť, časom sa ohnú až k pôde. Po dlhšom dotyku s pôdou zakorenia, rastlina sa oslabuje, čo nie je žiadúce.
SLABÉ, VEĽMI KRÁTKE – rastúce tesne pri pôde, síce možno odstrániť aj teraz, ale mladé sadence by ešte do jesene, najmä za priaznivého počasia, opäť reagovali tvorbou nových letorastov – výhonkov z adventívnych (spiacich) púčikov. A tým sa opäť oslabia. Živiny sa spotrebujú na tvorbu výhonkov a nie na tvorbu koreňovej sústavy a dobré zakorenenie. Dokonca môže takto oslabená rastlina vymrznúť. Výhonky preto treba ponechať a odstrániť až po prezimovaní. Sadence, mladé rastliny, totiž potrebujú dostatok zelenej listovej plochy na fotosyntézu, rast, vývoj a ďalšie procesy uskutočňujúce sa v rastlinách. V prvom rade na dobré zakorenenie, aby dobre prezimovali a prospievali. Samozrejme, suché, zlomené, poškodené výhonky z krov možno odstrániť aj teraz, ale je to zbytočná a aj časovo náročná práca, ktorú je lepšie urobiť na jar pri tvarovaní krov.
V DRUHOM ROKU PESTOVANIA. V prípade novozaloženej výsadby sa až na jar v budúcom roku, t.j. v druhom roku pestovania, má odstrániť zvyšok pôvodného výhonku (uvádzate, že výhonok ste odstránili už v tomto roku a preto sadence teda prirodzene reagovali silnou tvorbou slabších výhonkov – letorastov). V prvom roku pestovania sa má výhonok sadenice len skrátiť vo výške približne 40 centimetrov nad pôdou.
ODSTRÁNIŤ PO PREZIMOVANÍ. Výhonky vyrastené v roku výsadby treba odstrániť až na jar v budúcom roku, teda po prezimovaní. Odstrániť treba suché, slabé, polámané, krátke výhonky, rastúce tesne pri pôde. Na mladých sadencoch treba nechať jeden až dva silné nové výhonky – tie, ktoré vyrástli v roku výsadby. Ak sa rozkonárili, treba bočné výhonky do výšky 50 až 60 centimetrov od pôdy odrezať a tie, ktoré rastú vyššie nad nimi, skrátiť na 1 až 2 púčiky, aby sa ker zbytočne dole pri pôde nezahusťoval. Na hlavných výhonkoch treba odstrániť tenkú časť s priemerom menším ako 8 až 10 milimetrov. Počas vegetácie treba porast sledovať a slabé, nežiadúce výhonky vyrastajúce z bázy kra vylomiť/odstrihnúť, keď dosiahnu výšku okolo 25 až 30 centimetrov.
V TREŤOM ROKU A V ĎALŠÍCH. V treťom a v ďalších rokoch pestovania sa na dobre zakorenených rastlinách odporúča nechať 5 až 8 silných výhonkov, ktoré budú prinášať úrodu. Ker by mal mať celkovo maximálne 6 až 8 rodivých výhonkov. Treba ich mierne – vejárovito ohýbať (vpravo, vľavo – v mieste ohybu sa tvorí viac rodivého obrastu, ako na vzpriamene rastúcich výhonkoch) a vyväzovať voľne k opore tak, aby sa nekrižovali, mali dostatok priestoru na rast. Úväz formovať do tvaru vodorovnej osmičky, aby sa „nezaškrtili“ vodivé cesty. Konáriky, ktoré priniesli úrodu, treba po zbere odrezať tesne nad pôdou.
TRVALÝ PROCES. Samotné tvarovanie a udržiavanie tvaru je, samozrejme, trvalý proces, ktorý sa nesmie zanedbať. Prečo? Lebo sa porast zahustí, nemá dostatok svetla, nie je vzdušný, pôda sa nedá v medziradoch a v riadku dobre obrábať, porast sa nedá dobre ošetrovať, úrody sú nižšie, plody nedozrievajú rovnomerne, nevyfarbujú sa, sú napádané chorobami, škodcami, zber je nepohodlný.
Čítať celú »

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.